Nádor

Rizika (stresory) provokujúce nádorový proces

Čo je nádor?

V poslednom období sa v medicínskej literatúre bežne uvádza, že nádor predstavuje "genetickú chorobu". Hypotéza, že primárny rizikový faktor (stresor, príčina) vzniku nádoru treba hľadať na genetickej úrovni t.j. v rámci početných mutácií DNA (DNA – deoxyribonukleová kyselina) sa v posledných 20-tich rokoch XXI storočia silno pretláča do popredia. V literatúre bežne sa uvádza, že "nádor je genetické ochorenie zvyčajne nesúce mutácie DNA, ktoré vedú k aberantnej expresii protoonkogénov a onkogénov, inaktivácii nádorových supresorov a deregulácii epigenómu, ktorý koordinuje normálnu génovú expresiu." Avšak, na základe našich pozorovaní na klinike s touto hypotézou sa nedá súhlasiť. Zberom dát možných príčin sa nám podarilo identifikovať viaceré primárne rizikové faktory alebo inými slovami stresory (rizikový faktor a stresor sú slova významom ekvivalentné - synonymá), ktoré podľa našich pozorovaní a skúsenosti jednoznačne vedú k vzniku nádorového procesu ako príčinný dôsledok ich účinku. Štatistické hodnotenie pravdepodobných vonkajších a/alebo vnútorných rizikových faktorov vyvolávajúcich zmeny na morfologickej úrovni ECM-bunka potvrdili, že predstavujú spúšťací mechanizmus vzniku nádorového procesu, ktorý je jednak štatistický vysoko pravdepodobný, ale zároveň aj prediktívny t.j. predpovedajúci možný vznik nádoru v horizonte času-priestoru-informácie (5D). Pozorovania potvrdili, že ide o bunkové ochorenie rastúce v abnormálne transformovanom prostredí t.j. v nádorovom makroprostredí.

Definícia nádoru: nádor predstavuje súbor abnormálnych buniek, ktoré vznikli pozmenením fyzikálno-chemicko-mechano-biologických (FCHMB) vlastnosti zdravých buniek v dôsledku účinku alebo vplyvu chemických, fyzikálnych, biologických a mechanických stresorov na bunky a tkaniva orgánov. Výsledkom pôsobenia primárneho účinku rizikových faktorov (stresorov) na zdravé bunky je ich morfologická zmena ako dôsledok zmeny FCHMB vlastnosti jednak prostredia obklopujúceho samotné nádorové bunky (ECM-bunka) a/alebo prostredia intracelulárneho (vnútrobunkového). Účinok stresora na biologický objekt (napr. orgán tela) vyvolá transformáciu zdravých buniek na morfologický pozmenené t.j. nádorové. Morfologická zmena membrány bunky je teda výsledkom (odpoveďou/adaptáciou) na pozmenené fyzikálno-chemicko-mechano-biologické procesy prebiehajúce jednak v extracelulárnom matrixe (ECM) alebo v nadväznosti aj na vnútrobunkový priestor (intracelulárne procesy). Doba od primárneho účinku rizikového faktora až po identifikáciu nádoru ako dôsledku môže predstavovať pár týždňov ale aj desiatky rokov. Na základe odobratej anamnézy sme na klinike zaznamenali časovo najdlhšie rastúci nádor v trvaní približne25 rokov; najkratšia doba rastu bola približne 3 mesiace.

Čo je podstata chemických, fyzikálnych, biologických alebo mechanických rizikových faktorov (stresorov), ktoré vedú k zmene morfológie bunky a tým pádom formovaniu nádorového procesu?

Medzi najčastejšie rizikové faktory (stresory), ktorým sú vystavené bunky tkanív a organov ľudského tela patrí:

• mechanický rizikový faktor (mechano-stresor) – ide o najčastejšie sa vyskytujúci stresor (asi v cca 80% prípadov príčin vzniku nádoru prsníka a iných), ktorý účinkuje prostredníctvom: intenzity (sily) samotného úderu, buchnutia, mechanického tlaku na povrch tela, pádu alebo nárazu tela na tvrdý predmet ako napr. pri autohavárii – úder o volant, tlak bezpečnostných pasov, pád z bicykla, kolobežky, korčulí, lyží atď., kompresia tkanív prsníkov pri vyšetrení na rtg mamografe, biopsia, tlak kostíc z nevhodnej podprsenky, prsníkový implantát, tetovanie, chirurgický zákrok a pod., to všetko predstavuje mechanický stresor vyvolávajúci poškodenie buniek a tkanív prsníka, vedúci cez zmenu vlastnosti ECM až k formovaniu nádoru; alebo kontaktná morfológia, ktorá predstavuje zmenu morfológie bunky vyvolanú v dôsledku kontaktu bunky s tuhým predmetom ako je napr. kalcifikát, titánový klip mamograficky lokalizačný (marker), obličkový alebo žlčníkový kameň;

• fyzikálny rizikový faktor (EM - elektromagnetický stresor), slnečné žiarenie (hν – prudké slnko), X-ray žiarenie (rtg mamografia, CT, rádionuklidová terapia), elektricky prúd (tok elektrónov e-);

• biologický rizikový faktor (bio-stresor) - onkogénne vírusy, baktérie, huby a plesne; špecifický prípad predstavuje stresor - proces tzv. riadenej likvidácie buniek (involúcia) prostredníctvom matrix metaloproteináz (MMT);

• chemický rizikový faktor (chemo-stresor) – chemické zlúčeniny s karcinogénnym a mutagénnym účinkom, cytokíny, rastové faktory, liečivá (chemoterapia), kozmetické výplne (fillers) atď.

Pod vplyvom vyššie uvedených rizikových faktorov (stresorov) nastáva aktivácia signálnych zostupných dráh v systéme ECM – bunka, bunka – bunka, cez procesy spúšťajúcimi aktiváciu protoonkogénov a onkogénova zároveň potlačenie (supresia) antionkogénov (tumor supresorových génov), a končiac zmenou vzostupných signálov cez mRNA a expresiou na povrchu bunky nových molekúl tzv. nádorových markerov.

Ako môžem identifikovať samotný faktor a čo ďalej robiť

Samotný účinok vyššie uvedených rizikových faktorov (stresorov) na tkaniva mliečnych žliaz (prsníkov) v mnohých prípadov možno spozorovať aj voľným okom. Najčastejšie vyskytujúci sa stresor predstavuje mechanické poškodenie tkanív v dôsledku kinetickej alebo potenciálnej energie pôsobiacej na tkaniva prsníkov. Ľudovo, ide o bežne udretia vedené na oblasť hrudníka (prsníkov) pri športe, zábave alebo náhodne pri práci a pod., ale aj silový tlak na povrch tela v podobe kompresie (rtg mamografia), masáže a pod. Primárny účinok mechanického poškodenia sa často prejaví začervenaním samotného povrchu kože prsníka v oblasti udretia alebo tlaku (kompresie) s následným možným objavením sa hematómu ako kožnej podliatiny. Začervenanie a hematóm sú často krát prvotnou príčinou, ktorá môže viesť za určitých okolnosti až k vzniku nádoru. Ženy s malými alebo s objemnými prsníkmi, ktoré podstúpili vyšetrenie na rtg mamografe sa často sťažujú, že samotný proces vyšetrenia bol silno bolestivý, bolesť prsníkov po vyšetrení pretrvávala niekoľko dní ba až týždňov, iné spozorovali hematóm v oblasti kompresie, niektoré z nich zaznamenali teplotu ba až horúčku. Falošne pozitívny rtg mamograficky nález vedie k ďalším vyšetreniam (opakované rtg, poprípade sonografia alebo NMR) alebo biopsia, čo predstavuje ďalší mechanický stresor s perforačno-poškodzujúcim účinkom, pričom samotný výsledok histológie podľa uskutočnených štúdií je až v 70% prípadoch negatívny.

Falošne pozitívny výsledok mamografie ma za následok, že ženy sú silno psycho-emocionálne vystresované a nemajú záujem podstúpiť na rtg mamografe ďalší skríning prsníkov!!!

Samotné vyšetrenie, kompresia prsníka je pre mnohé ženy nepríjemná ba až silno bolestivá čo predstavuje stimul pre odmietanie podstúpenia opakovaného skríningu prsníkov na rtg mamografe.

Riešením je elektroimpedančná mamografia, u ktorej proces vyšetrenia je absolútne bezbolestivý, vyšetrenie je bez rtg žiarenia a praktický s nulovým falošne pozitívnym výsledkom. Viac o elektroimpedančnej mamografii ...

Ďalším z možných stresorov je zdravotný dôvod. Ženy podstupujú chirurgický zákrok prsníkov s cieľom zmenšenia (zdravotný problém) alebo zväčšenia ich objemu (skôr z dôvodu estetiky) vkladaním implantátov. Uvedené zákroky predstavujú ďalšie možné zdravotné riziko, ktoré môže skončiť až nádorom (viac ...).

Ženy, ktorých prsníky boli vystavené poškodzujúcemu mechanickému faktoru predstavujú rizikovú skupinu u ktorej sa v čase môže sformovať nádorový proces, primárne sa prejavujúci palpačne ako hmatná rezistencia, alebo sformovaná hrčka. V počiatočnej fáze ide o rast fibróznych štruktúr s následným obaľovaním parenchymatóznych tkanív čo predstavuje už formovanie nádoru. Približne v 80 % potvrdených solídnych nádorov prsníka nasvedčuje naša štatistka.

Odsledovali sme aj (kurióznejšie) možné rizikové faktory mechanického poškodenia prsníkov, napr. kostice v podprsenke, ktoré by pri správnom umiestnení mali kopírovať okrúhly tvár poprsia a ich koniec niekedy siaha až k podpazušiu, odkiaľ sa začína prsné tkanivo. Veľkosť podprsenky by mala zodpovedať veľkosti poprsia – oblúk by mal presahovať prsia a nemôže končiť v podpaží, pretože v podpaží sa nachádza ešte časť tkanív prsníka, kostica tak môže vytvárať trvalý tlak (kompresiu) na kožu a tkaniva dolných kvadrantov prsníkov. Koža pod neustálym tlakom kostice môže byť až mierne začervenala. Tlak kostice na podkožnú fasciu (superficial fascia) prsníka stimuluje fibroblasty k zvýšenej sekrécie kolagénu s následnou polymerizáciou a formovaním fibróznych štruktúr. Fibróza na rtg snímke nie je viditeľná (!), čo hlavný problém identifikácie nádorov. Ani sonografické vyšetrenie ju nevie dostatočne vizualizovať. Masívna fibróza kože je popisovaná ako zhrubnutie.

Fyzikálne rizikové faktory. Spálenie dekoltu slnkom (energia fotónu -hν) spúšťa sekréciu kolagénnových molekúl bunkami parenchýmu a spojivového tkaniva s následnoupolymerizáciou a formovaním fibróznych štruktúr. Rovnaký mechanizmus je pozorovanýaj pri rtg ožiarení. V oboch prípadoch hovoríme o tzv. "postradiačnej fibróze", pre ktorú je typická stuhnutosť ožiarených tkanív; pocitovo ťahanie alebo až občasné pichanie, niekedy systémová bolestivosť v ožiarenom tkanive. Palpačne fibrózne tkanivá prejavujú zvýšenú rezistentnosť na dotyk a občas až bolestivosť. Nakoľko oblasť horných kvadrantov prsníkov je bežne vystavená slnečnému žiareniu, fibrózne štruktúry sú preto pozorované práve v oblasti dekoltu t.j. horných vnútorných kvadrantov prsníka. Je klinicky preukázané, že pravidelné (časte) vyšetrenie prsníkov pomocou rtg mamografu môže stimulovať sekréciu kolagénnových molekúl s následným formovaním fibrózy - ide o kombináciu mechanického a fyzikálneho stresora – kompresia tkanív (pomliaždenie, hematóm) spolu s X-ray žiarením (kombinovaný účinok).

Medzi známe biologické rizikové faktory patria onko- vírusy a baktérie, ktoré asi v 20% prípadoch sú príčinou formovania nádorového procesu v tkanivách prsníkov. Onkovírusy a baktérie patria medzi intracelulárne parazity, ktoré ako intracelulárny stresor buď spúšťajú transkripciu onkogénov alebo prostredníctvom produkcie toxínov indukujúcich lýzu buniek vyvolajúc rozrušenie 5D štruktúry tkaniva, čo znovu povedie k formovaniu fibrózy. Špecifický prípad predstavuje rizikový faktor známy ako riadená likvidácia buniek (involúcia) a kontaktná morfológia, ktorá predstavuje zmenu morfológie bunky pri kontakte s tuhým objektom ako je napr. kalcifikát, kameň, klip alebo implantát.

Baktérie patria medzi nielen najčastejší, ale aj systémový biologicky rizikový faktor, ktorý môže vyprovokovať nádorový proces v tkanivách prsníka. Bolo preukázané, že baktérie hrubého čreva ženy rodičky sa počas kojenia dieťatka premiestňujú z hrubého čreva až do prsníkov, kde spolu s mliekom sa dostavajú do žalúdka a následne až do hrubého čreva dieťaťa, ktoré kolonizujú. Ak dieťa uprednostňuje pri kojení jeden prsník a z druhého prsníka nie je mlieko pravidelne odsávané, v duktálno-lobulárnom systéme prsníka sa zadržiava mlieko čo vedie k prudkému zmnoženiu sa baktérii. Štúdie preukázali, že baktérie bežne vylučujú rôzne toxíny, čo vedie k vzniku mastitídy t.j. zápalovému proces u tkanív prsníka. Mastitída – je často viditeľná aj voľným okom ako začervenanie povrchu kože v mieste zápalu, niekedy sprevádzaná masívnym hematómom; bolestivosťou tkanív na dotyk a zvýšením teploty tela niekedy až do 39-40 stupňou celzia. Obdobný zápal sa pozoruje u hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Naše staré mamy vedeli liečiť mastitídu u domácich zvierat, ktoré dávajú mlieko. Vemena hovädzieho dobytka sa často zapália – mastitída vemien.

Papilomavírus (HPV) patri medzi známe onkovírusy vyvolávajúce nádorový proces. Prílišná hygiena prsníkov môže viesť až k vymytiu (odstráneniu) ochranného mazu z duktov bradavky. Narušením tejto ochrannej bariéry, vírus ba aj baktéria môže ľahko preniknúť cez otvorené dukty bradavky do vnútra prsníka (oblasť sinuslaktiféry), kde môžu vyvolať zápalový proces hlavných vývodov - duktov a dvorca (areoly) s následným prejavom nádorového procesu – Pagetov karcinóm.

Ďalším z možných faktorov je kojenie dieťatka ešte vo vyššom veku, v dvoch až troch rokov, kedy dieťa môže pohrýzť kožu bradavky, čím aj mala ranka na bradavke je otvorenou branou na preniknutie vírusu alebo baktérie.

V poslednom období sledujeme neustály rast teplôt v letnom období v našom geografickom pásme, čo je spojené s vyšším výskytom agresívneho hmyzu, ktorého uštipnutie môže vyvolať zápal tkanív prsníka s následným rozvojom nádorového procesu. Pre lietajúci hmyz ako komár, osa, ovad atď. je známe, že sú často príčinou zápalu prsníka a po ich uštipnutí vzniká infekčná mastitída. Lietajúci hmyz ale aj pavúky, blchy, kliešte sú známe ako prenášači rôznych infekcií.

Ženy, ktorých tkaniva prsníkov boli vystavené niektorému z mechano-fyzikálno-chemicko-biologickému rizikovému faktoru predstavujú "rizikovú skupinu", nezávisle na času, kedy boli vystavené účinku akémukoľvek stresoru. V dôsledku účinku niektorého z uvedených rizikových faktorov(alebo aj kombináciou) môže vzniknúť v tkanivách prsníka nádor, ktorý môžme detegovať tak v 20-tom či 40-tom alebo 60-tom roku života. Pre obdobie 20 – 60 rokov života pre ženy je príznačný zvýšený výskyt parenchymatóznych buniek v tkanivách prsníka (nie u všetkých) a z toho vyplývajúce zvýšené riziko vzniku nádoru.

Pre hypotézu, že samotný vek ženy a DNA-mutácie sú ruka v ruke primárnymi rizikovými faktormi vzniku nádoru prsníka, sme doposiaľ nenašli dôkazy a tato hypotéza nemá u nás na klinike podporu. Zvýšený výskyt stresorov je priamoúmerný veku a z toho vyplývajúci možný výskyt nádorových procesov, inými slovami, elasticita a reparačné schopnosti tkanív sa vekom pomaly ale isto strácajú.

Preto, ak žena si spomenula alebo identifikovala nejaký rizikový faktor alebo skupinu rizikových faktorov, ktorým boli vystavené tkaniva prsníka, patri do tzv. rizikovej skupiny nezávislej na veku, pre ktoré sa odporúča podstúpiť vyšetrenie na elektroimpedančnom mamografe.

Prečo vyšetrenie na elektroimpedančnom mamografe?

Vyšetrenie na elektroimpedančnom mamografe je tak zaťažujúce pre ženu ako vyšetrenie sonografom t.j. prakticky nulové. V ľahu na chrbte na kožu prsníka sa nanesie trochu vody a mamograf sa priloží na prsník. Žiadna kompresia iba mierne pritlačenie elektród mamografu kvôli čo najväčšiemu počtu vodivých kontaktov s kožou. Následne elektródy mamografu injektujú prúd o veľkosti 5 mA, čo je prúd tužkovej batérie. Po 20 sekundách skenovania je výsledok hotový. Viac o elektroimpedančnej mamografii nájdete na strane ...

Žena podstupujúca vyšetrenie na elektroimpedančnom mamografe nie je vystavená žiadnemu zo škodlivých faktorov ako kompresia tkanív alebo rtg žiarenie a teda aj ich vedľajším účinkom. Okrem elektroimpedančnej mamografie je vhodné ešte vyšetrenie prsníkov pomocou ultrasonografie, ako doplňujúcej metóde.